Od narodenia Ela Romančíka uplynie v sobotu 17. decembra 100 rokov.
Emanuel Romančík sa narodil 17. decembra 1922 v Ružomberku. Prvé
skúsenosti s herectvom nadobúdal od roku 1939, kedy za začal intenzívne
venovať ochotníckemu divadlu v Podturni. Ako profesionál vystupoval v
rokoch 1945-1956 na doskách Armádneho divadla v Martine, ktoré v
súčasnosti nesie názov Slovenské komorné divadlo. Následne sa stal
členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde zotrval
až do roku 2002. Počas svojej kariéry stvárnil na divadelných doskách
množstvo rôznorodých postáv, bol schopný kreovať aj psychologicky
zložité charaktery.
Objavil sa v javiskovom prevedení slovenskej dramatickej tvorby ako
napríklad v inscenáciách Ženský zákon (Miško, 1946), Čaj u pána senátora
(Dr. Hronec, 1947), Antigona a tí druhí (Poručík, 1962) či Pštrosí
večierok (Sirius, 1967). Zo svetového repertoáru možno spomenúť jeho
účinkovanie v rámci javiskového spracovania diel ako Úklady a láska
(Ferdinand, 1954), Othello (Othello, 1955), Matka Guráž a jej deti
(Strážmajster, 1971) alebo Revízor (Školský inšpektor, 1982).
Nechýbal ani v mimoriadne úspešnom muzikáli Na skle maľované v réžii
Karola L. Zachara (1974). V roku 2001 naštudoval postavu Starca v
Sofoklovej tragédii Vládca Oidipus.
Herecký talent Elo Romančík uplatnil aj vo filme, televízii či v
dramatickej rozhlasovej tvorbe. Zahral si v prvom slovenskom farebnom
filme Rodná zem (1953), ktorý je oslavou slovenských ľudových piesní a
tancov. Spolu s herečkou Máriou Kráľovičovou účinkoval v prvej
slovenskej televíznej inscenácii s názvom Do videnia, Lucienne v réžii
Jána Roháča, ktorú odvysielali naživo 15. mája 1957 z bratislavského
štúdia Československej televízie.
Zarezonoval aj vo vojnových filmových drámach ako Kapitán Dabač (1959),
Polnočná omša (1962), Sám vojak v poli (1964) alebo Mŕtvi nespievajú
(1965).
Významný český režisér Otakar Vávra ho obsadil do postavy humanistu
Lautnera vo filme Kladivo na čarodejnice z roku 1969. V tom istom roku
zaujal pod režisérskym vedením Pavla Haspru v dvojdielnej psychologickej
dráme Portrét Doriana Graya nakrútenej podľa románu Oscara Wildea. Po
boku Ctibora Filčíka, Mikuláša Hubu, Ivana Mistríka či Františka
Dibarboru sa predviedol v dráme Dvanásť nahnevaných mužov (1981).
Vo filme Pomocník (1982), ktorý bol nakrútený na základe rovnomenného
románu Ladislava Balleka, stvárnil hĺbavého a morálneho mäsiara Štefana
Riečana. Známy je aj zo seriálu Povstalecká história (1984), v ktorom si
zahral politického funkcionára Karola Šmidkeho.
Herec bol známy aj svojou maliarskou záľubou, karikatúrnym spôsobom zachytil takmer všetkých svojich hereckých kolegov.
Elo Romančík zomrel 9. októbra 2012 v Bratislave vo veku 89 rokov. Je
otcom herca Ivana Romančíka. Mladší zo synov Juraj Romančík, ktorý bol
tiež hercom a známym imitátorom Karla Gotta, zomrel v roku 2018.